Z vlastnej architektonickej praxe viem, že významné percento ľudí, ktorí plánujú stavať rodinný dom, chce postaviť svoj dom ako prízemný, teda dom typu "bungalov".

Dôvody, pre ktoré sa tak stavebníci rozhodnú bývajú rôzne. Ako najväčšiu výhodu prízemnej stavby možno označiť skutočnosť, že jednoducho umožňuje vytvoriť bezbariérový dom, čo je veľmi racionálny dôvod, najmä z pohľadu užívateľského komfortu v budúcnosti. Bezpochyby ďalší dobrý dôvod, prečo stavať takýto typ stavby je fakt, že sa dá dosiahnuť dokonalé prepojenie interiéru s exteriérom, nakoľko každá obytná miestnosť môže mať priamy výstup na terasu, alebo do záhrady. U poschodového domu to samozrejme, až tak jednoduché nie je.

Neposlednou výhodou bungalovu je zvyčajne potreba kratšieho času na realizáciu stavby. Ale všetko čo má výhody, tak má aj svoje nevýhody a bungalov nie je žiadna výnimka. Tieto stavby sú v zásade investične náročnejšie, pri rovnakej podlahovej ploche, ako domy poschodové, vyžadujú väčší pozemok, nevhodné sú pre svahovité pozemky. V závislosti od okolitej zástavby, alebo terénu získavajú menej denného svetla, v prípade povodní nie je kde presunúť veci a sú náročnejšie na potrebu tepla. A tu niekde sa dostávam k podstate veci, na ktorú chcem upriamiť vašu pozornosť. Energetická náročnosť stavby.

Azda všetci sme postrehli, že za posledné roky nastali výrazné obmedzenia v dostupnosti rôznych tovarov, ktoré spotrebúvajú energiu. Sme obmedzovaní naprieč celým spektrom tovarov, od žiaroviek, až po autá. A od začiatku roku 2016 už ani nepostavíme akýkoľvek dom, ktorý by sme chceli, nakoľko sa výrazne sprísnili energetické požiadavky aj v tejto oblasti. Cieľom novej legislatívnej úpravy je dosiahnuť výrazné zníženie spotreby energií, najmä na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody. Pre nízkoenergetickú výstavbu, ktorá bola realizovaná od roku 2013 do roku 2015, bola určená maximálna prípustná primárna energia 216 kWh/(m² .a) - energetická trieda B. Od 1.1.2016 je nutné realizovať ultranízkoenergetické stavby, kde je stanovená maximálna prípustná primárna energia 108 kWh/(m² .a) - energetická trieda A1. Od 1.1.2019 pre budovy vo verejnej správe a od 1.1.2021, pre všetky nové budovy, je stanovená maximálna prípustná primárna energia 54 kWh/(m² .a) - energetická trieda A0. Teda v priebehu siedmych rokov, má klesnúť spotreba energie v budovách až o 75%.

Ako konkrétne sa dotýkajú nové požiadavky stavebníkov, ktorí plánujú stavať rodinný dom? Celý návrh domu sa už musí primárne podriadiť spotrebe energie, bez ohľadu na skutočnosť, či niekto šetriť chce, alebo nie. Aby vôbec bolo možné dosiahnuť vyššie uvedené hodnoty je nutné realizovať v rodinných domoch viaceré koncepčné zmeny a zabudovať aj potrebné technológie.

Len dobré zateplenie obvodového plášťa už nestačí na dosiahnutie požadovanej energetickej triedy tak, ako v minulosti. Požadované spotreby energie je možné dosiahnuť len kombináciou vhodného tvaru budovy a dobrého zateplenia obvodového plášťa, pri súčasnom využití obnoviteľných zdrojov tepla (tepelné čerpadlo, fotovoltické panely, solárne panely, peletový kotol...). Od roku 2021 sa stane nevyhnutné aj umelé vetranie domu, za pomoci rekuperačnej jednotky. Nové požiadavky sa samozrejme dotýkajú aj výplní otvorov, kde je nutné používať prvky vyhotovené v pasívnom štandarde. Štandardom sa stáva zateplenie strechy v hrúbke 40 - 50 cm, zateplenie obvodovej steny 16 - 20 cm a zateplenie podlahy na teréne v hrúbke15 cm. Použitie izolačného trojskla vo výplňových konštrukciách okien je samozrejmosť. Už aj situovanie pozemku sa stáva určujúcim faktorom, či a akým spôsobom sa podarí splniť požadované energetické nároky na stavbu, nakoľko sa zohľadňujú, okrem iného, aj pasívne solárne zisky. A tu dochádza k stavu, že k už súčasným významným obmedzeniam na výstavbu sa pridávajú ďalšie, ktoré do značnej miery budú limitovať mnohé individuálne požiadavky investorov na vlastné stavby.

A prečo som na úvod spomenul práve bungalovy? Jednoducho preto, že práve tieto stavby majú najväčšiu plochu teplovýmenného obalu, teda najväčšie ochladzované plochy stien, strechy a podlahy v pomere k obostavanému objemu stavby. A práve táto skutočnosť ich výrazne poškodzuje v energetickej certifikácií. Samozrejme neznamená to, že by sa nemohli do budúcnosti stavať, ale stanú sa ešte viac investične náročné, ako sú dnes.

A čo sa mi vlastne nepáči, keď všetko smeruje k lepšiemu, energeticky úspornejšiemu, prevádzkovo lacnejšiemu a komfortnejšiemu bývaniu? Len to, že to nemusí byť až tak celkom pravda. Keď subjektívne opomeniem skutočnosť, že ako architekti sa budeme pretekať v tom, kto nakreslí úspornejšiu "škatuľu od topánok", ktorú nazveme domom, tak do našich stavieb sa na začiatok zabuduje veľa drahých problémov, aspoň do doby, kým sa všetky "vychytávky" neosvedčia v praxi a nestanú sa spoľahlivými a hlavne lacnými. Investori, už nemajú slobodne na výber, či chcú rekuperáciu, tepelné čerpadlo, alebo iný "zelený" zdroj energie - ten je povinný a musia si ho jednoducho zaplatiť. Zanikla už možnosť slobodného rozhodnutia - či "niečo" chcem, najmä vo vzťahu k otázke, či na "to" mám. A tu vidím problém - nastala strata možnosti slobodného rozhodnutia. Zelené zdroje sú investične drahé, ich účinnosť je rôzna a životnosť neznáma. Niektoré technické zariadenia, ako napríklad spomínaná rekuperácia je určite dobrý a efektívny spôsob, ako značne ušetriť na vykurovaní domu, ale zároveň prináša problém, ako udržiavať čistotu vo vzduchotechnických vedeniach. Pri použití týchto zariadení vzniká aj nutnosť budovať v každom rodinnom dome technickú miestnosť z dôvodu prevádzkového hluku zariadenia. Technická miestnosť sa stáva nutná aj pre iné zariadenia, napríklad pre akumulačné nádrže, záložné zdroje elektriny a pod. Toto všetko je v podstate fajn, pokiaľ stavebníci budú mať dostatok finančných prostriedkov.

Osobne mám rád technický pokrok a smerovanie k nižšej spotrebe energie je určite správne a plne s ním súhlasím. Len či je nutné, až takto zásadne zasahovať do slobodnej vôle ľudí je otázne. Osobne predpokladám, že následkom zavedenia nových energetických požiadaviek dôjde k obmedzeniu výstavby nových rodinných domov, najmä v kategórií nižšieho štandardu, ktorý u nás prevláda. Z titulu neinformovanosti sa budú ešte istý čas aj naďalej realizovať stavby, ktoré objektívne nedokážu splniť požiadavky energetickej triedy A1 a energetické certifikáty, ktoré sú nutné pre kolaudáciu stavby, sa stanú obchodným artiklom, ktoré bude treba vyhotoviť v rozpore so skutočnosťou, aby mohli byť takéto stavby skolaudované.

Z pozície architekta zdieľam názor, že celkovo architektúra a jej rôznorodé formy zrejme dosť utrpia a pravdepodobne dôjde k istej unifikácií výstavby. Že by sa črtal nový "sloh" - energeticky úsporná architektúra? Uvidíme. Ocitli sme sa na začiatku novej "zelenej" cesty a neviem, kam nás dovedie. Isté je len jedno - bude to relatívne drahá cesta. Osobne ale chcem veriť, že bude nakoniec aspoň skutočne "zelená". Pre nás architektov a projektantov je to výzva, aby sme našli formy a spôsoby, ako zachovať možnosť aj do budúcna realizovať stavby bungalovov a členitejších objektov, za primerané investičné náklady. A musíme sa skutočne snažiť, aby sme nemuseli len spomínať na to, čo sme niekedy mohli vytvoriť.

A na záver už len upozornenie pre záujemcov o katalógové projekty - overte si skôr, ako si takýto projekt zakúpite, či spĺňa požiadavky energetickej triedy A1, aby sa vám nestalo, že nakoniec svoj dom nebudete vedieť skolaudovať.