Obstaranie projektu stavby, v prípade novostavieb rodinných domov, je možné dvoma spôsobmi, pričom oba spôsoby majú svoje výhody, ale aj nevýhody.

Preto treba dobre zvážiť, ktorá cesta je pre stavebníka naozaj tá výhodnejšia. V tejto kapitole skúsim poukázať na výhody, nevýhody, ale aj riziká spojené s oboma spôsobmi obstarania projektu, ktoré však musí každý stavebník vyhodnotiť individuálne podľa svojich potrieb a možností.

Kúpa katalógového projektu – výhody, nevýhody a riziká

Výhody:

• relatívne nižšia cena
• rýchla dostupnosť projektu /nemusí platiť pre novinky v katalógu/
• vopred jasná predstava o dome

Nevýhody:

• nezohľadnenie individuálnych pomerov parcely /orientácia na svetové strany, svahovitosť, dopravná dostupnosť, požiadavky územného plánu.../
• absencia situačných výkresov
• absencia výkresov prípojok inžinierskych sietí
• zväčša nemožné alternatívne riešenie technických inštalácií a najmä vykurovania
• nutnosť vyhľadať a osloviť ďalších projektantov na dopracovanie projektu
• opakovaná realizácia a s tým spojená strata individuality stavby
• zložitosť riešenia individuálnych požiadaviek, prípade zmien projektu
• nutnosť osobne zistiť zastavovacie podmienky v území

Riziká:

• kúpa projektu nevhodného na konkrétnu parcelu, spojená s rizikom straty investície do projektu
• potrebné sa uistiť, či projektovaná stavba spĺňa požiadavky energetickej triedy A1 - od roku 2016, resp. požiadavky energetickej triedy A0 - od roku 2021

Obstaranie individuálneho projektu – výhody, nevýhody a riziká

 Výhody:

• zohľadnenie individuálnych požiadaviek stavebníka
• zohľadnenie individuálnej situácie stavebnej parcely
• možnosť alternatívnych technických, technologických a materiálových riešení a konzultácií na rôzne témy, ktoré stavebníka zaujímajú
• rýchle a jednoduché riešenie zmeny projektu
• neopakovateľnosť, jedinečnosť projektu
• osobná komunikácia s architektom
• prenechanie zodpovednosti za splnenie zastavovacích podmienok na architekta / projektanta
• možnosť získania doplnkových služieb, inžinierskej činnosti, prípadne stavebného dozoru od jedného dodávateľa – v závislosti od rozsahu oprávnení architekta / projektanta

Nevýhody:

• relatívne vyššia cena
• nutnosť vložiť vlastný čas a energiu na konzultácie a pripomienkovanie projektu
• na začiatku nejasná predstava o dome

Riziká:

• možnosť oslovenia nevhodného architekta / projektanta, ktorý nedokáže splniť individuálne požiadavky na očakávanej úrovni

Pokiaľ sa stavebník rozhodne pre kúpu katalógového projektu je potrebné, aby sa vopred podrobne informoval o zastavovacích podmienkach a regulatívoch územia a či ním vybraný projekt v predmetnej lokalite je vôbec realizovateľný, najmä z titulu platného územného plánu. Vyhne sa tak kúpe nevhodného projektu, ktorá je spojená s čiastočnou, prípadne úplnou stratou vynaložených finančných prostriedkov. Taktiež je nutné, aby sám vyhodnotil vhodnosť dispozičného riešenia vybraného domu, najmä vo vzťahu k orientácií na svetové strany a zhodnotil možnosti dopravného napojenia na prístupovú komunikáciu.

Pokiaľ sa stavebník rozhodne pre obstaranie individuálneho projektu, jeho najdôležitejšou úlohou je výber správneho architekta. Do jeho rúk totiž zveruje svoju životnú investíciu, a žiaľ máloktorý stavebník si tento fakt dostatočne uvedomuje. Od architekta a jeho návrhu sa totiž priamo odvíjajú investičné náklady stavby samotnej, pričom je veľmi dôležité, ako efektívne architekt dokáže zhodnotiť vynaloženú investíciu stavebníka v prospech úžitkových, estetických a kvalitatívnych parametrov stavby, a nakoľko dokáže svojím návrhom eliminovať plytvanie financií na neefektívne riešenia napr. stavebných konštrukcií, statiky, technológií a pod. No a v kontexte s vyššie uvedeným je zrejmé, že cena projektovej dokumentácie by nemala byť jediným, a snáď ani hlavným kritériom výberu architekta, nakoľko v porovnaní s celkovou plánovanou investíciou je absolútne minoritná.

Stavebník, skôr ako zadá svoj projekt architektovi, by si mal byť úplne istý, že sa môže naňho absolútne spoľahnúť. Stavebník by mal využiť všetky možnosti ako si „overiť“ architekta, s ktorým plánuje realizovať svoj investičný zámer. Mal by sa preto zaujímať o jeho odbornú spôsobilosť, autorizácie, dĺžku praxe, rozsah poskytovaných služieb a najmä osobné referencie od jeho minulých klientov. Ideálne je, ak dokáže architekt zabezpečiť pre stavebníka fyzickú obhliadku podobnej stavby, akú chce stavebník realizovať . Vzhľadom na mieru zachovania súkromia je však zvyčajne možné realizovať obhliadky stavieb len do času, kým nie sú obývané. Ďalej by sa mal stavebník zaujímať, ako a či, mu ten ktorý architekt /projektant, dokáže zabezpečiť poprojektové služby. Ide najmä o súčinnosť pri vybavení vyjadrení, územného rozhodnutia a stavebného povolenia, ako aj asistenčné služby počas realizácie stavby samotnej. Jedná sa najmä o stavebný dozor, odbornú pomoc pri výbere dodávateľa - pokiaľ stavebník neplánuje realizovať stavbu svojpomocne a o súčinnosť pri kolaudácií stavby. Práve v procese realizácie stavby sa veľakrát stáva, že stavebník „preplatí“, a niekedy aj veľmi výrazne, stavebné práce, hoci sám si myslí, že dosiahol „dobru“ cenu.

Stavebníkom, pre ktorých je absolútne prioritná cena projektu, by som skôr odporúčal sa orientovať na ponuku katalógových domov, nakoľko tam majú známy výsledok projekčnej činnosti už od počiatku. Pokiaľ chce stavebník dosiahnuť porovnateľnú cenu individuálneho projektu s katalógovým, čo sa často stáva, je nútený obrátiť sa na neautorizovaných projektantov, kde výsledky ich práce sú mnohokrát pochybné. A preto treba dobre vyberať komu zveríte zodpovednosť za svoje, zväčša celoživotné úspory, aby sa napokon životný sen nestal životným sklamaním.